Frontman Billyho Barmana aj Vetroplachu, Jozef Vrábel, hovorí o novom albume (Maličkosti), o „alternatíve“ na Slovensku, ale aj o tom, ako si dokáže predstaviť Longital na Exprese.

Momentálne máte za sebou tretí album a k nemu úspešné turné. Aké sú tvoje dojmy?

Turné dopadlo vynikajúco, teda ak nerátam posledný koncert v Ružomberku, ktorý sme bohužiaľ neodohrali kvôli mojej chorobe. (Inak ten koncert prebehol a akcia dopadla super, Hudba z Marsu aj Sexy papučky to roztočili.) Ale vlastne ma to až tak neprekvapuje, predsa spojenie Hudba z Marsu a Vetroplach znie výborne a myslím, že ľudia dostali to, kvôli čomu na tie koncerty prišli. Obe kapely sme si to hrozne užili a na jar chceme pridať ďalšie spoločné koncerty!

 Po ostatných dvoch albumoch nemáte problém vypredať klub kdekoľvek na Slovensku, čo nie je pre nemainstreamovú kapelu vždy bežné. Myslíš si, že ste za tých pár rokov tak „zoslávnili“? Alebo je to tým, že by ľudia začali chodiť viac na koncerty? Čo sa odvtedy zmenilo?

Nezmenilo takmer nič, Rádio FM má bohužiaľ stále 2,5 percentá poslucháčov a keďže nás inde nehrajú, nehrozí ani žiadna veľká sláva. Dokonca si myslím, že slávnejší sme boli v roku 2005, keď si v každom rádiu počul Tak to ide každý deň! Skôr sa vykryštalizovala scéna a naše postavenie na nej sa stabilizovalo. Podľa mňa ľudia chodili na koncerty pred 4-5 rokmi rovnako ako dnes. Možno ešte trochu viac, lebo teraz všetci stresujú kvôli kríze.

Aj keď je slovenská hudobná scéna pomerne malá, je tu aký taký priestor pre „alternatívu“. Radíte sa vôbec k alternatíve?

Myslím, že dnes je scéna viac ako kedykoľvek predtým vyhranená, je oveľa jasnejšia čiara medzi mainstreamom (Expres, Fun rádio a vlastne všetci) a tým ostatným (Rádio_FM). Dajme tomu, že to ostatné predstavuje alternatívu k mainstreamovému popu, takže ok, volajme to alternatíva, aj keď určite sa to nedá chápať ako hudobná škatuľka. Máloktorá kapela tieto svety prekračuje, viac menej ide o „legendy“ ako Hex, Polemic a spol. Nové kapely si už musia vybrať tábor. Nepoznám novú kapelu, možno okrem Pary (ale to už fakt nie je nová kapela), ktorá by tieto dve scény prestupovala. Podľa môjho názoru bohužiaľ, lebo hudbu delím v prvom rade na dobrú alebo zlú, nie na mainstream a alternatívu. Bol som dosť v šoku, keď som približne pred rokom počul v Rádiu Expres Mando diao. Ale potom som si povedal: „Sakra, prečo nie?“ Viem si úplne v pohode predstaviť aj našu kapelu na Exprese. Alebo dobre, hoci aj Longital. Našiel by som v pohode dobrý popový singel od Longital, ktorý by akceptovali aj poslucháči tohto rádia. Žiaľ, sú tu istí ľudia, ktorým momentálny stav vyhovuje.

Je teda dopyt po tejto „alternatíve“? A oplatí sa na Slovensku vytvárať nejakú alternatívu voči mainstreamu (mám na mysli voči Desmodu, No name, Elánu)?

Dopyt po „alternatíve“ na Slovensku je taký, aký som hovoril v odpovedi vyššie. To jest 2 a pol percenta poslucháčov Rádia FM. Neviem teraz presné číslo, nech je to cca 100 tisíc ľudí. Ale toto je komplexnejšia otázka, alternatíva je podľa mňa aj rádio Devín, čiže ďalších cca 60 tisíc ľudí, ktorí si radšej naladia klasiku alebo džez. No a potom je tu množstvo ľudí, ktorí rádio nepočúvajú vôbec. Napokon, všetko je relatívne a bohvie, do akej miery sa dá veriť tým prieskumom. Našťastie, sú tu ľudia, ktorí hudbu vyhľadávajú, nie len ju pasívne prijímajú a tí chodia na koncerty. Takže zmysel to určite má.

Poďme k novému albumu. Prvý aj druhy album bol viac menej gitarový. Na tretom ste vsadili na synťáky či jemnú elektroniku. Mne osobne táto cesta pripomína Franz Ferdinand, ktorý na poslednom albume urobil niečo podobné (konkrétne pieseň Deti mi pripomína nový Franz:). Odhliadnuc od toho, že to jeden z vašich vzorov, ide podľa teba o celosvetový trend, (prechod od gitarových prvkov k elektronickým) alebo je to len váš prirodzený vývoj?

Hej, prvý dojem z počúvania môže taký byť. Vlastne to bol aj zámer – synťáky do popredia, ale na druhej strane nemám pocit, že by tie synthy dominovali. Stále je tam podľa mňa dosť gitár. My sme boli vždy aj synťáková kapela, veď máme klávesáka od začiatku. To prirovnanie k Franzovi... Ok, konkrétne pri pesničke Deti to beriem, chceli sme tanečnú pesničku a trošku sa nám to vymklo z rúk J, ale inak by som ich nepovažoval za náš vzor. Oveľa viac sa mi páči, ako robia so synťákmi Klaxons, La Roux alebo hoci aj Coldplay. Jasné, je to trend, ale podľa mňa nejde o niečo úplne nové. Pre mňa boli analógové synťáky nové, keď som počul prvý album kapely Killers (koniec roka 2004). To bol šok! Ale v zásade áno, vrátilo sa to, sú v móde 80. roky a to bola zlatá éra synťákov. Ale my sme to neurobili len kvôli trendu. Jednoducho sme nechceli znieť tak isto, ako na predchádzajúcom albume. Chceli sme nejaký zvukový posun. Skrátka, momentálne sa nám páči takýto zvuk kapely.

Kto je autorom hudby a textu? Čo sa odráža v textoch? V čom je tento album iný ako predošlé dva?

Autorom som viac menej ja. Texty sú rôznorodé, spievam o všeličom, od úplných maličkostí, ba priam banalít (Káva a ciga, Roboti, Do práce, Deti) až po lásku, vzťahy (Zimná balada, Za morom, Pomoc!), dokonca je tam niečo, čo má nádych spirituality, kontemplatívnosti (Sad čerešní).  Podľa môjho názoru je album úplne logickým pokračovaním cesty, po ktorej sme vykročili v roku 2004. Iný je zvukom, produkciou, ale obsah podľa mňa nevybočuje, skôr nadväzuje na predchádzajúce dva albumy. Jednoducho, autorský rukopis nezmažeš.

V kuloároch sa hovorí o rozpade kapely. Predsa len, každý z vás má popri Vetroplachu aj iné projekty, čo musí byť časovo náročné. Je na tom niečo pravdy? Ak nie, čo plánujete v najbližšej a neskoršej budúcnosti?

Uvidíme čo bude, podstatné je to, že nás baví spolu hrať. Takže kým budeme mať kde a pre koho hrať, pravdepodobne hrať budeme. Ako náhle záujem opadne, už to nebudeme siliť, keďže nemusíme. Každý z nás hrá ešte v inej kapele, takže vyťažení sme dostatočne. Určite tu nebudeme večne. Momentálne nemáme žiadne plány presahujúce leto 2010. Ale možno to dopadne tak, že časom zmiznú naše projekty a prežije Vetroplach. Nikto nevie. J

Martin Štefaňák