Po tom ako som recenzoval gigantický debutový dvojalbum Citizen Bridge mi prišlo celkom vhod toto krátke EP vydané už pod názvom The Bridgeheads. EP obsahuje tri anglicky spievané piesne a video k jednej z nich. Na rôznych zahraničných serveroch som sa dočítal, že The Bridgeheads toto EP nahrávali a mastrovali v Londýne, tak som bol zvedavý aké to bude mať dôsledky pre zvuk kapely.

Moje pocity z počúvania tohto dielka sú zmiešané. Zvláštny spôsob spevákovej artikulácie a frázovania (miestami až afektovania), ktorý bol typický pre predošlú nahrávku Citizen Bridge, a ktorý sa mi napokon začal páčiť, tu už takmer vymizol. dAsK spieva uhladenejšie a technicky vycibrenejšie. To je na jednej strane dobre, ale na strane druhej to uberá na atmosfére mladosti, garážovosti a alternatívnosti, ktorá sa mi na predošlej nahrávke veľmi páčila. Našťastie celá osobitosť zvuku a štruktúry piesní The Bridge nezmizla. Už od prvej piesne s názvom Animals sú prítomné tie jednoduché, donekonečna sa opakujúce hypnotické riffy (aké boli napríklad v All About Your Love 4) striedané s rýchlymi sekanými akordami (ktoré obľubujú moderné kapely ako napr. The Killers) a pekné dvojhlasy. Texty zostávajú na vysokej umeleckej úrovni a nespieva sa o banalitách. Druhá pesníčka s názvom Things mi svojim úvodným riffom a aj trasúcim sa dAsKovym hlasom dokonca pripomína niektoré náhravky System Of A Down. Posledná skladba s názvom Expression je mi asi najsympatickejšia svojou podobnosťou k ich debutovej nahrávke a postupným gradovaním napätia, ktoré vyvrcholí pekným mnohohlasom.

Ak mám povedať čo najobjektívnejší názor, tak musím určite priznať EPčku jeden veľký plus, a to ten, že vyznieva maximálne profesionálne a hudobne vyzreto. Chýbajú na ňom akékoľvek zaváhania v tóne spevu či iné chyby. Zvuk je na svetovej úrovni, ešte o kus lepší ako na debutovom albume. Kapela má už jasne vybudovaný signature sound a osobne len dúfam, že sa v ňom udržia aspoň náznaky nedokonalostí garážového zvuku, ktorý robil ich debutový album Citizen Bridge taký unikátny.